Kto platí úhradu a koľko musí zostať

Pobyt v zariadení sa platí z príjmu klienta, spravidla z dôchodku. Zákon však chráni časť príjmu a určuje, kto dopláca, keď dôchodok nestačí.

Z čoho sa úhrada skladá

Úhrada za pobytovú službu má tri časti: ubytovanie (podľa izby, často za m²), stravovanie (celodenná strava, denná sadzba) a odborné a obslužné činnosti (opatrovanie, upratovanie, pranie). Vo verejných zariadeniach sadzby určuje všeobecne záväzné nariadenie kraja alebo obce, v neverejných vlastný cenník.

441 €medián mesačnej úhrady, verejné zariadenia
784 €medián, neverejné zariadenia
358cenníkov v našej databáze

Sumy z cenníkov, ktoré sme našli na weboch zariadení. Podrobný prehľad je na stránke Koľko stojí domov dôchodcov.

Koľko musí klientovi zostať

Pri celoročnej pobytovej službe musí človeku po zaplatení úhrady zostať mesačne aspoň 25 % sumy životného minima. Životné minimum pre dospelú osobu je od 1. 7. 2026 295 €, chránená časť je teda 74 € mesačne. Pri týždennom pobyte a ambulantnej službe je chránená časť vyššia.

Príklad: dôchodok 620 €, úhrada podľa cenníka 700 €. Klient môže zaplatiť najviac 620 − 74 € = 546 €. Zvyšných 154 € je nezaplatená úhrada, ktorú rieši ďalší krok.

Kedy dopláca rodina

Ak príjem klienta na úhradu nestačí, povinnosť platiť zvyšok od roku 2026 zo zákona prechádza na plnoleté deti. Aj tu platí ochrana: po zaplatení im musí zostať príjem najmenej vo výške 1,65-násobku životného minima na osobu v domácnosti. Ak deti nezaplatia, o ich povinnosti rozhodne obec alebo kraj. Úhradu môže dobrovoľne platiť aj ktokoľvek iný na základe zmluvy so zariadením. Ak nezaplatí nikto, nezaplatená úhrada sa eviduje ako dlh klienta a uplatní sa napríklad v dedičskom konaní.

Majetok: ak má klient úspory nad 2 000 € alebo majetok nad 8 000 €, zostatok z príjmu sa nechráni a úhradu platí celú. Pri domove pre seniorov, DSS a špecializovanom zariadení sa do majetku počíta aj byt alebo dom, v ktorom býval, ak v ňom nežije manžel ani dieťa.

Koľko by to bolo vo vašom prípade, spočítate v kalkulačke doplatku.

Verejné a neverejné zariadenie

Verejné (kraj, obec)
Klient platí úhradu podľa nariadenia zriaďovateľa, zvyčajne nižšiu než skutočné náklady. Rozdiel hradí kraj alebo obec z rozpočtu. Preto sú lacnejšie a preto sa na ne čaká dlhšie.
Neverejné (neziskovky, cirkev, firmy)
Dostávajú finančný príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti klienta. Zvyšok nákladov musí pokryť úhrada, preto býva vyššia. Miesto je zväčša dostupné skôr.

Ako dlho sa kde čaká, ukazuje stránka Ako dlho sa čaká na miesto.

Čo si vypýtať pred podpisom zmluvy

aktuálny cenník alebo nariadenie zriaďovateľa a výpočet úhrady pre konkrétnu izbu,
čo v úhrade nie je: lieky, plienky, kaderník, doprava, nadštandardná izba,
ako sa úhrada mení pri hospitalizácii alebo pobyte u rodiny,
kto a v akej výške dopláca, ak dôchodok nestačí, a či to zariadenie vyžaduje písomne.

Časté otázky

Môže zariadenie vziať celý dôchodok?

Nie. Pri celoročnom pobyte musí klientovi po zaplatení úhrady zostať aspoň 25 % sumy životného minima. Ak dôchodok na úhradu nestačí, zariadenie zníži úhradu a rozdiel rieši s rodinou alebo zriaďovateľom.

Musia deti platiť za rodiča v domove?

Ak príjem rodiča nestačí, povinnosť platiť zvyšok úhrady zo zákona prechádza na plnoleté deti. Každému musí zostať aspoň 1,65-násobok životného minima na osobu. Ak deti nezaplatia, o ich povinnosti rozhodne obec alebo kraj.

Prečo je neverejné zariadenie drahšie?

Verejné zariadenie dostáva od zriaďovateľa (kraj, obec) rozdiel medzi skutočnými nákladmi a úhradou klienta. Neverejné dostáva príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti a zvyšok nákladov musí pokryť z úhrady.

Informatívny text, nie právna rada. Ochranu príjmu a povinnosť platiť úhradu upravuje § 72, § 73 a § 73a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení od 1. 7. 2026, overené 28. 9. 2026.